Aktualitky

Vlastná tvorba

Nádejný spisovateľ štvrták Martin napísal rozprávku aj o spolužiakoch

Blahoželáme a tešíme sa na ďalšiu tvorbu :) 

 

O KRÁSNOM ŽREBCOVI, MEŠCI DUKÁTOV  A ZÁZRAČNEJ ŠILTOVKE.

MARTIN POHORENEC, 4. ročník

 

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, žil smelý, no nie veľmi šikovný junák Martin. Skúšal robiť to i tamto, no nedarilo sa mu. A tak nemal ničoho. Keď už nevedel, čo si počať, vybral sa do ďalekého sveta na skusy.

Ako si tak vykračuje stretne starenu. Pekne sa jej pozdravil: ,,Dobrý deň stará matička.“ ,,Junáčik!“ zvolala starena. ,,Ideš ako na zavolanie, blíži sa zima a nemá mi kto drevo narúbať...Pomôžeš mi s tým?“ ,,Rád Vám pomôžem, “ povedal Martin a hneď sa pustil do práce. Ako tak rúbe drevo, objaví sa pri ňom veľký sivý vlk. Junák sa ho bál, no napokon strach prekonal a spýtal sa ho: ,,Ty si kto?“ Vlk sa na neho zadíval a odpovedal: ,, Volám sa Matúš. Nemusíš sa ma báť, som dobrý vlk, neublížim Ti.“ Celý týždeň mu robil spoločnosť pri práci. Keď už junák nevládal, vlk ho podporoval. A tak sa z nich stali kamaráti. Po dlhých týždňoch práce si starena zavolala junáka k sebe: ,,Ukázal si, že si pracovitý, za Tvoju pomoc, by som sa Ti rada odvďačila. Darujem Ti krásneho žrebca, ktorý Ťa ponesie na svojom chrbte na ceste za šťastí Martin sa potešil o to viac, že ho nasledoval aj vlk Matúš. Vo dvojici im predsa bude veselšie. 

Cestovali horami i dolinami a keď slnko zašlo za obzor, došli do neznámeho mesta.  Námestím sa rozliehala hudba a spev. Všade bola dobrá nálada, ľudia sa veselili a tancovali. Tí, ktorí netancovali, sedeli pri rôznych spoločenských hrách. Najväčší hlúčik ľudí bol okolo dievčatka menom Nina, ktorá vyhrávala jeden šachový zápas za druhým a nebol jej rovný žiadny súper. Zaujala ich aj hudba, na klavíri hrala Emka, Sisy, Scarlet, Viki a do tanca vyspevovala Didi. Bola to krásna kapela. Tlieskali im ako o dušu títo naši dvaja kamaráti, aj keď už všetci odišli. Dievčatá sa im odvďačili úsmevom a nakoniec sa dali do reči. Zistili, že aj junák Martin hrá na klavíri a  Matúš pekne tancuje. Pridali sa teda k nim do kapely a vodilo sa im čoraz lepšie. Stali sa známymi po celom šírom kraji a groše sa im pekne zbierali jeden po druhom. Až jedného dňa si ho zavolala speváčka Didi a povedala: ,,Odkedy ste sa k nám s vĺčkom Matúšom pridali, darí sa nám oveľa lepšie. Na znak vďaky a priateľstva, Ti chcem dať tento mešec peňazí, určite Ti do budúcna pomôže." Martin sa poďakoval a spolu s vĺčkom Matúšom sa s dievčatami rozlúčil  a pobrali sa ďalej.

Ako tak putovali cestou necestou, až sa dostali do hustého lesa. Zrazu na nich vyskočil akýsi zbojníci: ,,Tristo hrmených dukáty chceme!“ ,,Ale veď ja peňazí nemám, “ odpovie im Martin. ,,Kto ste?“ vypytuje sa vĺčok Matúš. Som zbojník Viktor a ja som Juraj a tuto máme Aurela a Sebiho. ,,Hovorím Vám dobre, “ riekol Viktor, ,,ak máte dukáty, sem s nimi !“ Martin s Matúšom sa ho nezľakli a radšej im vysvetlili, že sa veru nepatrí  živiť tým, že okrádajú slušných pocestných. Radšej nech sa pridajú k nim, možno sa im  bude lepšie dariť.

Na druhý deň ráno došla naša skupinka do kráľovského mesta. Pri bráne zbadali starú žobráčku a keďže im jej bolo ľúto, dali jej zopár grošov, ktoré zarobili. Starenka zodvihla hlavu a povedala: ,,Ďakujem Vám chlapci o to viac, že sami máte málo a ešte ste sa aj so mnou podelili, na znak vďaky Vám darujem šiltovku.“  Keďže mal junák Martin dobré srdce, dal šiltovku na hlavu vĺčkovi Matúšovi a vtedy sa stal zázrak... Matúš sa premenil na človeka a riekol: ,,Ďakujem Ti kamarát, lebo vďaka Tvojej oddanosti, vytrvalosti a priateľstva a si ma vyslobodil z vlčieho kožucha.“

Z diaľky bolo počuť hudbu, ktorá im bola blízka. Spoznali v nej hudbu dievčenskej kapely a tak sa spolu zabávali, až kým nepopadali od únavy, lebo zistili, že priateľstvo je v živote veľmi cenná vec.

 

DIÁRIUM